Deň, keď sedím vedľa TEBA,
A všetko je len tak, ako má byť.
V tichu tlkotu zvonov,
Tých, čo sedia vzadu.
Deň, keď sa duša rozlieha v priestore,
A dážď sa z nej učí.
Idem oproti najkrajším chvíľam,
Čo boli,
A stretnem mnohých svojich,
Nestretnutých...
Deň, keď nemusím robiť divy.
Myslia si, že je to len fatamorgána
Minutých slov.
A ja si spravím sviatok z krajca chleba...
Je to len deň...
Deň, keď sedím vedľa TEBA.
Komentáre