List o neporiadku a upratovaní.
Drahý môj M˚Aximus!
Poznačená hlukom dňa a chorobou tela sedím ešte medzi cudzími. Nie už dlho, dosť však na to, aby som na nich zohnutá s handrou dlho myslela. A ešte raz ich príde mnoho, zatrú, natrú, odídu. Znova nechajú prach a špinu. Prečo musí poriadku predchádzať rad krokov, čo spôsobia väčší zmätok?
Nepáči sa mi systém účelovosti. Dekoračné gýčoviny mi tiež nič nehovoria... Taká zlatá stredná cesta. A tým nemyslím účelovú gýčovinu. Uložená posledná drevená doska. Drevo je pekné, stačí málo, aby plnilo nejakú úlohu. Ešte zopár ratanových košíkov a život je krajší, takmer dokonalý... Aspoň do ďalšej návštevy...
Vaša Filovera
P.S. Keby to tak ľahko šlo aj s očistou duše. Najmä keď vie, že ju čaká riadny prach...
Komentáre