Drahý M°aximus!
Čo povedať? Ako sa zachovať? Ako nevyplašiť chvíľu, čo nakukla spoza dverí a spokojne sa na mňa usmiala? Písmenko po písmenku sledovala moju neistú ruku a povzbudila v ďalšej téme. Tak ani zima nemôže byť dosť krutá a vietor taký silný, aby zabránil okamihom nádeje, že možno raz... Hádam možno raz. Odvahou sa naplní všedný deň a Malá iskra roztopí silné slová. A spraví z nich odpoveď. Skromnú a predsa zvonivú.
Odkryla sa celá a ukázala niečo tak všedné a jedinečné zároveň: otvorila dlaň a v nej pozdrav. Pozdrav od Vás, M°aximus...
Kde hľadať zbytok? V bláznivosti alebo v závere? Bláznivosť je v slove, na konci oddanosť i vtip.
Nezostáva mi nič iné len chváliť bláznivosť a obdivovať lojálnosť i úsmev. A to všetko vo Vašom mene, drahý M°aximus.
Navždy Vaša
Filovera
Komentáre