List o strachu
Drahy M˚Aximus.
Napísala som Vám dva listy, ktoré som neodoslala. Nemlčím – len netlmočím. V prvom som sa spovedala z lásky, v druhom blúznila nad krutosťou Vášho osudu. Ani jedno by Vám nepomohlo. Ak by ste ich chceli čítať, pošlem Vám ich.
Ja som si denne niekoľkokrát čítala listy od Vás. Tam, kde iní cítia silu, predvídam strach. Sú neosobné... Prepáčte za moje slová. Už v nich nie ste človek, ste martýr, ktorý vie, že podstúpi stratu a robí verejné prehlásenie. Nemusíte... Nemusíte presviedčať ani seba, ani mňa. Ak ste ma prijali do kruhu svojich najbližších, možno je to kvôli tejto chvíli. Rozumiem Vám. Rozumiem Vám ako nikdy. Ja nie som taká silná ako Vy. Ja však nemusím. Ja nemusím robiť zo svojich listov občianske deklarácie, ubezpečovať ostatných, že som v rozhodnutiach pevná a tváriť sa, že nemám strach. Ten so mnou lomcuje pri každom otvorení dvier, či tam nebude stáť niekto, kto ma síce zbaví hrôzy, no i všeličoho iného. V takej chvíli si spomeniem na udalosti spred pár rokov. Keď ste ohnivo diskutovali s manželom v salóne o knihe, čo naučí vládnuť.
Koľko strát už priniesla... Všetko akoby ňou začalo. Závan zdesenia, čím všetkým zalomcuje, som zachytila z vašej gestikulácie. Neverila som, že môže prísť nemilosť. Považovala som to za zbytočné preháňanie. Dnes, keď zo sveta, ktorý som poznala nestojí kameň na kameni a mnohí, ktorí tu boli, nedobrovoľne odišli, si myslím, že keby som to bola vtedy vedela, umriem od hrôzy hneď tam na mieste.
Veľa inak o Vás nepočuť. Dajú si záležať, aby nebolo. Podľa toho viem, že ste stále tým istým M˚Aximom, akého som poznala. Možno aj preto píšete tie neosobné veci... Keď nemáte kam, nemôžte ustúpiť. Možnosť demotivovať všetkých, čo Vám veria, Vás zbavuje strachu. Najmä, keď viete, že Vaše ruky zostali čisté.
A tak si len prajem, ak príde ten okamih a keď príde, budem vedieť, že je to on, potlačím úzkosť. A... A prehovorím proti názoru davu.
S láskou Vaša Filovera
Komentáre
.