List o svadbe,
(v ktorom Filovera rozpráva príbeh)
Drahý môj M˚Aximus.
Ako sa máte? Po dlhej dobe som mala pocit (už je to takmer rok, čo som Vás nevidela), že kráčate oproti mne na rušnej ulici. Už som sa pomaly štylizovala, ako Vás akože náhodou zbadám prípadne aj nezbadám. Keď som sa rozhodovala, či Vás nechať prejsť alebo Vás pristaviť, či sa od radosti nestrápnim, môj boj vyhral (ako vždy) zhovievavý pozdrav. A... Pozdravila som sa len nejakému Vášmu tieňu, čo sa len hral na známeho. Vás už asi nenájdem len tak - v mojich končinách. Ale nie o tom som chcela...
Teší ma Váš záujem o moju prácu. Lichotí mi, že na Arbitra máme spoločný názor. Počula som aká sa mu dostala česť na dvore H. Okázalá ako všetko, čomu sa vysmieva. Arbiter nie je celý... Ťažko mu rozumieť inak.
Cítim sa poctená Vašim záujmom o tretiu časť. Všimla som si v nej kratučký text, ktorý dnes vôbec nevyznieva zábavne. Nebol ani napísaný, aby pobavil. Zamýšľajú sa nad ním celé generácie s úctou, posúvajú mystérium zvláštnej udalosti s citlivosťou, akej je hodný... A predsa na malej hostine jedno zdanlivé huncútstvo prerástlo v zázrak. (Ktovie ako veľa pili, vraveli si po okolí tí, čo tam neboli...)
Neznámeho muža (tichý, veselý, nekonfliktný, so zmyslom pre humor, láskavý, trpezlivý, pracovitý, poslušný, prísny, spravodlivý, nekompromisný voči zlu, s vycibreným vkusom, ect.) sprevádzala staršia žena. Na čele hlboká vráska. Len na skok, ženil sa príbuzný z tretieho kolena. Najprv sľub vernosti (dojemný ako vždy), potom spev, tanec, zábava. Tam medzi stolmi, kde vraj na svadbe lásku nenájdeš, tam stála, bavila sa s nimi. Akoby nedávala pozor, no ona sledovala.
Potom v návale zúfalstva si začal hostiteľ trhať vlasy, narazil do ženy s vráskou, pošepol jej to „hrozné“ tajomstvo. Ona pochopila, šepla synovi a on sa ohradil. Predsa však poslala za ním mladých s červenými lícami - odhodlaných na každý žart. O chvíľu už niesli ochutnať...
Môj kruh vtipných príhod na troch hostinách sa uzatvoril. Túžobne čakám na Vašu odpoveď.
Filovera
Komentáre