Som unavená. Som unavená tak, ako som nikdy nebola.
Nájdem ťa v bielom tapiokovom háji, ktorý pripomína stred dvoch ciest, čo sa nikdy nestretnú. Možno v diaľke... Nájdem ťa vo fialovej farbe jari, čo predávajú zavretú v priesvitnom väzení, aby ju donútili klamať, že je... Aj keď nie je. Tvoj tieň skryli v meste K na moste môjho detstva, aby som ho objavila znova dospelá... Len tieň. Nájdem ťa v pote rozkoše na bielej lúke pokoja, ticho vzdychajúc za chvíľou, čo prešla... Len ty vieš, že bola. Nájdem ťa ráno, keď sama stúlená začiernim si svet... Aby bol krajší. Nájdem ťa prichytená spadnúť do desiatich studní... Poznám ťa, ona nie.
Komentáre